Miki Skuta o projekte s BertlomMütterom napísal:

”Keď som si z rôznych zdrojov vyhľadal definíciu pojmu improvizácia, zväčša som naďabil na už temer ošúchanú myšlienku: súčasné vytváranie a prednes hudobnej skladby. Zaiste, je to pravdivé aj zrozumiteľné, ja som však hľadal definíciu presnejšiu, „väčšmi objasňujúcu podstatu“ tohto javu. Myslím, že popri hraní vážnej hudby sa mi na koncertoch a v štúdiách ponúkajú nespočetné príležitosti na improvizáciu. Najviac takýchto príležitostí sa v súčasnosti naskytne v džezovej hudbe, no často dochádza k celkom neviazanej, „voľnej" improvizácii. Môže to byť napríklad paródia Beethovenovej sonáty, prípadne použitie výsostne špeciálnej klavírnej techniky Györgya Ligetiho alebo – a to je v poslednom čase môjmu srdcu najbližšie - improvizácia takpovediac v štýle „súčasnej hudby“, ktorá sa tak harmonicky, ako aj rytmicky vymyká z rámca improvizácie postavenej na základoch tonálnej hudby. Existuje však čosi spoločné, čo v určitom bode spája všetky spontánne hudobné prejavy, a ak áno, čo to je? Prirodzeným styčným bodom sú zákonitosti hudby – či je to práca s motívmi, formovanie rytmických modelov a či kontrapunkt jednotlivých hlasov. A na tomto mieste by som sformuloval svoju vlastnú definíciu: improvizácia je bleskurýchlo sa meniaca interaktívna hra, v ktorej pozadí stoja už spomínané zákonitosti hudby a niekedy ešte oveľa viac. Je to hra o tom, ako dokážeme využiť, obísť, vzájomne si ukázať, či druhému vziať, alebo hoci aj zosmiešniť tieto zákonitosti. Možnosti sú nekonečné...
A keďže to celé je o hre, najradšej hrám túto hru spoločne s niekým. Keď som prvýkrát počul hrať Bertla – bolo to možno v roku 1997 - uchvátil ma ten priam hmatateľný svet, ktorý prostredníctvom svojej hudby dokázal vytvoriť na pódiu. Vtedy som ešte netušil, že po vyše desaťročí budeme spoločne vytvárať podobný svet. V osobe Bertla som pre túto hru objavil spoločníka a partnera schopného roztvoriť "brány", dávajúc tak voľný priebeh energiám, čím vlastne navodí situáciu, v ktorej stačí načúvať „návodu“ našepkávanému zákonitosťami hudby, vzájomne sa pozorovať a o ďalšom kroku či myšlienke rozhodnúť pod dojmom vnuknutým práve sa odohrávajúcim zrodom hudby. Azda niet vzrušujúcejšieho pocitu v hudbe – či už notovo zaznamenanej, alebo improvizovanej -, ako keď dvaja hudobníci spoločne vycítia čaro daného okamihu, bezhraničné možnosti tkvejúce v ňom a prerod nasledujúceho spoločného kroku v nové východisko. Myslím, že takto chápem improvizáciu ja. Môjmu srdcu vždy ulahodí, ak mám pri nej partnera, ktorý tento „smer meniaci sa na cestu pod našimi nohami“ vníma podobne ako ja a s ktorým sa jednoducho muzicíruje skvele...”

Miki Skuta sa narodil v roku 1960 v Komárne. Na klavíri začal improvizovať už ako štvorročný, hru na klavíri študoval vo svojom rodnom meste, neskôr v Bratislave u Alžbety Elanovej, u doc. Evy Fischerovej a v Paríži v triede Clauda Helffera. Stal sa laureátom mnohých medzinárodných súťaží. V jeho repertoári sú diela od J.S.Bacha až po súčasných skladateľov, no nie je neobvyklé, keď v programe M.Skutu nájdeme mená ako Chick Corea, Miles Davis alebo jeho vlastné skladby. Pre vydavateľstvo Opus v rokoch 1994-1995 nahral 14 Beethovenových sonát. So svojou manželkou Eleonórou Skutovou si založili klavírne duo, v ktorom sa špecializujú na diela 20. a 21. storočia (György Ligeti, Steve Reich, Olivier Messiaen..) V roku 2002 zrealizoval jazzový projekt s vlastnou hudbou (koncerty a CD Identity) pre osemčlenný medzinárodný súbor. Ako sólista alebo komorný hráč koncertoval v rôznych krajinách Európy. Vystupoval s hudobnými telesami ako Slovenský komorný orchester, Bruckner Orchester Linz, Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Danubia, Capella Istropolitana, Vienna Flautist, atď. pod vedením dirigentov ako Bohdan Warchal, Róbert Stankovský, Daniel Gazon, John C.Whitney, Martin Sieghart, Christian Muthspiel, Leoš Svárovský, Héja Domonkos, atď. V rokoch 1992-2002 pravidelne spolupracoval s rakúskym huslistom Benjaminom Schmidom. Okrem klasického repertoáru aj pri tejto spolupráci Skuta často využíva svoje improvizačné schopnosti. Výsledkom tejto spolupráce sú dve CD: jedno z diel Fritza Kreislera a druhé – jazzové - prevažne z diel M.Skutu. Miki Skuta ako jazzový klavirista vystupoval na festivaloch vo Švajčiarsku, v Holandsku, v Nemecku a Rakúsku. Koncertoval s jazzmanmi ako Wolfgang a Christian Muthspiel, Didier Lockwood, Tomasz Stanko a Jiří Stivín. Jeho kompozície sa nahrávali v Maďarsku, v Čechách, v Rakúsku, vo Švajčiarsku a, samozrejme, na Slovensku pre vydavateľstvá BMG Ariola, OEHMS Classics, Arta Records, Davay, DS Consult. Vo vydavateľstve Hevhetia nahral dve klasické CD z diel J.S.Bacha (Goldberg variations, Works for keyboard), ktoré získali najvyššie hodnotenie v BBC Music Magazine a CD z diel L.van Beethovena, ďalej účinkuje na CD Oskar Rózsa Sextet, na albume Passing Impressions Ľubice Čekovskej a tento rok vydal nahrávku Darmstadt Acoustic Breakcore s flautistom Marekom Piačekom. S Bertlom Mütterom mu práve vychádza album 10 Initial Epilogues.

Bertl Mütter sa narodil v roku 1965 v Štajersku. V rámci svojho hudobného pôsobenia sa sústreďuje na sólovú hru na trombóne a zaoberá sa širokým spektrom žánrov. Rád účinkuje najmä v menších zoskupeniach, ktoré poskytujú lepšie možnosti vzájomnej hudobnej interakcie. Bertl Mütter spolupracoval s mnohými umelcami, ako napríklad Josefom Haslingerom,Gertom Jonkem, a Victoriou Coeln. Patrí medzi výrazných rakúskych trombonistov, ktorí dokážu svojou hudbou osloviť široké publikum. Svoje interpretačné umenie predvádza po celom svete. Okrem vysoko oceneného sólového CD Parlando natočil aj prekomponovanú verziu Schubertovho cyklu Winterreise. Bertl Mütter získal viacero štipendií pre skladateľov, ako napríklad Anton Bruckner Stipendium v roku 2003 alebo Arbeitsstipendium des Bundes v roku 2005.